Rusko a Čína sa zhodujú v tom, že Nemecko si stále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN nezaslúži



6 New York 18. decembra 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Seth Wenig)


Koncom decembra tohto roku skončia dva roky pôsobenia Nemecka v pozícii nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Rusko a Čína zhodnotili výkon nemeckej diplomacie na pôde najdôležitejšieho orgánu OSN známkou „nedostatočná“, čo znamená, že Berlínu sa vzďaľuje jeho sen o stálom členstve v BR OSN, informoval denník „Der Tagesspiegel“

Bezpečnostná rada OSN

Ilustračné foto


Zástupca stáleho predstaviteľa Ruska v OSN Dmitrij Poľanskij otvorene vyhlásil, že Rusku nebude ani trochu smutno z toho, že v BR OSN viac nebude sedieť zástupca Nemecka. Ruský diplomat pripomenul, že ešte donedávna boli s potenciálnym členstvom Nemecka v BR OSN spájané určité nádeje, avšak v kontexte cynického a pokryteckého postoja, aký Nemecko predviedlo počas rokovaní o urovnaní situácie v Sýrii, sa Berlín bude musieť rozlúčiť s ambíciami na stále členstvo v BR OSN.


V rovnakom duchu sa vyjadril čínsky predstaviteľ Yao Shaojun, ktorý podporil ruskú pozíciu s tým, že dvojročné pôsobenie Nemecka v BR OSN „nenaplnilo očakávania spojené s dosiahnutím mieru“, takže perspektíva rozšírenia okruhu stálych členov BR OSN o Nemecko bude veľmi ťažká a problematická.


Nemecko sa už dlhé roky usiluje o získanie štatútu stáleho člena BR OSN s právom veta, ktoré od vzniku OSN majú iba Rusko, Čína, USA, Veľká Británia a Francúzsko.


Ruskí analytici pripomínajú, že pred získaním stáleho členstva v BR OSN si Berlín najprv musí vyriešiť otázku svojej vojensko-politickej subjektivity, nakoľko v súčasnosti Nemecko nie je úplne suverénna krajina a v kľúčových bezpečnostných otázkach je závislé od USA. Z pohľadu Ruska a Číny by bolo kontraproduktívne, ak by Američanom pribudol v BR OSN jeden hlas navyše, ktorý bude servilne pritakať americkej pozícii v bezpečnostných otázkach.


Za posledné dva roky Nemci iba potvrdili, že zatiaľ nie sú pripravení k tomu, aby hrali v OSN rolu dôstojného a samostatného subjektu medzinárodných vzťahov. Pozíciu rovnocenného a plnoprávneho stáleho člena BR OSN si najprv musia zaslúžiť tým, že si po odchode Angely Merkelovej vyriešia citlivú otázku tzv. „Kanzler Aktu“, ktorým sa všetci povojnoví spolkoví kancelári zaväzujú ešte pred nástupom do funkcie k bezvýhradnej subordinácii voči USA. Dovtedy sa USA v BR OSN budú musieť uspokojiť s dvomi tradičnými pritakávačmi – Veľkou Britániou a Francúzskom.


Gabriel Gačko