Čína začína otvorene hovoriť o vojenskej intervencii na Taiwane

Ilustračné foto

Čína, 9.september 2020 (AM) – Len za pár mesiacov čínska tlač, ktorú vo veľkej miere ovláda ústredná vláda krajiny, výrazne zmenila postoj k napätiu okolo ostrova Taiwan, ako aj k možnej konfrontácii v Čínskom mori proti americkému námorníctvu a ich indickému spojencovi. Zatiaľ čo začiatkom roka išlo skôr o odsúdenie amerických „provokácií“ v regióne, ktoré by mohli vytvárať prehnané napätie, v súčasnosti hovorí takmer banálnym spôsobom o vojenskom zásahu proti v Taiwanu ako aj o prípadnom konflikte s USA, alebo Indiou.

Pred krátkym časom dorazili Francúzske “Rafale” do Indie a táto udalosť nezostala bez povšimnutia v Číne. Peking okamžite vypracoval porovnanie medzi francúzskym lietadlom a ich J-20, na rôznych kritériách, ktoré nemuseli byť úplne smerodatné pre pilotov, ktorí sa v strojoch ocitnú a budú ich musieť použiť v boji.

Potom sa ukázalo, že Peking pripravoval verejnú mienku na možnú konfrontáciu medzi dvoma ázijskými gigantmi v Ladaku a využíval všetky možnosti štátnej propagandy, ktoré má k dispozícii. Je to bežný spôsob prípravy verejnej mienky pre zámer vlády. A verejná mienka je dôležitá aj v Číne. Verejné masírovanie je bežný postup používaný všade vo svete a v prípade snahy o prevzatie Taiwanu späť pod svoju kontrolu, Peking používa rovnaký spôsob masáže verejnej mienky pre túto vojenskú operáciu, ak k nej dôjde. Podľa Čínskych úradov Taiwan vždy patril Číne a preto akýkoľvek pokus o jeho odtrhnutie sa je pre Peking nemysliteľný. Doba, keď aj drak stiahol chvost pred orlom je už len minulosťou.

Čínske útočné nosiče vrtuľníkov typu 075 dramaticky zvýšili kapacitu projekcie sily PLA (Čínska ľudová oslobodzovacia armáda)

Prvé cvičenie, v ktorom boli zapojené obe čínske lietadlové lode Liaoning a Shandong, bolo príležitosťou pre čínsku medzinárodnú tlač, aby zdôraznila možnosti, ktoré tieto dve lode ponúkajú. Ide o vytvorenie ochrannej zóny a obmedzenia prístupu do priestoru Taiwanského ostrova pre akékoľvek americké posily a pomocou protilodných balistických rakiet DF-21D A DF-26 môže Čína jednoduchšie odstrašiť prípadného nepriateľa a udržať jeho lode na väčšiu vzdialenosť od prípadnej zóny konfliktu.

V prípade vojenskej intervencie s úlohou prebrať moc v Taiwane už pravdepodobne nejde len o hypotézu, alebo jeden zo scenárov. Situácia sa vyvíja tým smerom, že ani tak nejde o to či sa operácia uskutoční, ale kedy k nej Peking pristúpi.

Lietadlová loď Liaoning môže prevádzkovať 24 palubných stíhačiek J-15, zatiaľ čo Shandong pojme až 36 týchto lietadiel.

Čínske námorníctvo má aktuálne už 2 lietadlové lode, ktoré využívajú 24 a 36 viacúčelových stíhačiek J-15, v podstate ekvivalentných s Su-30 alebo F-15, a tiež 6 útočných lodí typu 071, 25 moderných torpédoborcov typu 052 a 055 a 32 protiponorkových fregát typu 054 podporovaných 6 útočnými jadrovými ponorkami typu 09III a predovšetkým 30 útočnými ponorkami s konvenčným pohonom typu 039/A, ktoré majú reputáciu veľmi diskrétneho režimu a dokonale sa hodí na vytvorenie námornej blokády okolo Taiwanu. Pobrežnú protiponorkovú obranu môže poskytnúť asi šesťdesiat korviet typu 056 určených pre túto misiu. Do konca roku 2020 by mala dostať aj ďalšie 2 útočné nosiče helikoptér typu 075, 2 torpédoborce typu 055 a 3 ďalšie torpédoborce typu 052D.

K tomuto celku má k dispozícii výsadkové jednotky s 30 000 mužmi a námorný peší zbor s 35 000 mužmi, ktorý poskytuje veľmi významnú útočnú kapacitu najmä v zónach, ako v prípade Taiwanu, kde budú musieť títo muži zabezpečiť Taiwanské pobrežie na príchd ďaších jednotiek.

Táto sila je nepochybne oveľa nižšia ako sila USA, ktorá má 11 lietadlových lodí, 9 útočných vrtuľníkov, 10 útočných lodí, 18 krížnikov, 65 torpédoborcov a 52 ponoriek na jadrový útok. Je však potrebné mať na pamäti, že americké námorníctvo nemôže sústrediť všetky svoje dostupné zdroje do Čínskeho mora. Washington sa ale môže spoľahnúť na taiwanské sily (4 torpédoborce, 22 fregát), japonské (4 nosiče útočných vrtuľníkov, 24 torpédoborcov, 16 fregát, 18 ponoriek), alebo dokonca austrálske (2 nosiče helikoptér, 3 torpédoborce, 8 fregát, 6 ponoriek). Ale na rozdiel od situácie v Európe sú americké aliancie v Tichomorí bilaterálne a neumožňujú, tak ako NATO, optimalizovanú globálnu stratégiu. V skutočnosti neexistuje žiadna záruka, že USA budú mať relevantnú podporu svojich japonských, austrálskych alebo juhokórejských spojencov, aby mohli Taiwanu pomôcť.

Americká flotila by navyše pôsobila vo veľkej vzdialenosti od svojich podporných základní v Diegu Garcii, Okinawe alebo Guame, zatiaľ čo čínske sily by v takom prípade navigovali vo vlastnej kontinentálnej zóne leteckého krytia čo by bola nesporná výhoda.

Ďalší nezanedbateľný fakt je aj to, že PLA má niekoľko lietadiel dlhého doletu, napríklad Su-30 a 35 alebo J-16 a JH-7, ako aj svoje strategické bombardéry typu H-6. V žiadnom prípade nám dnes nič neumožňuje domnievať sa, že USA a ich spojenci by mali výraznú vojenskú prevahu, keby zasiahli na podporu Taiwanu proti čínskym ozbrojených silám. Američania sú si vedomí, rovnako ako všetci prípadní aktéri konfliktu, že prípadné vypuknutie bojov spôsobí ťažké straty na všetkých stranách. Rekonštrukcia svojich armád by bola bolestivou záležitosťou pre daňových poplatníkov a súčasne by vystavila krajinu bezpečnostnému riziku. Dá sa preto predpokladať, že Čína počíta s týmito obavami spojencov Taiwanu a preto má v tejto záležitosti najviac žolíkov v ruke, aj keď by zostala v konflikte sama, bez spojencov.

ale…

Jedným z hlavných spojencov Taiwanu nie sú ani tak nejaké hromady plechu z USA, alebo iných “demokratických” spojencov, ale môžu nimi byť samotné poveternostné podmienky. Tie hovoria, že intervencia zo strany Číny by mohla relatívne bezpečne prebehnúť len v apríli, alebo októbri (podľa slate.fr). Ide hlavne o hmly, nízku oblačnosť a silný vietor. Preto sa invázia môže uskutočniť podľa Taiwanských a amerických analytikov len v týchto 2 mesiacoch. A v tom prípade stráca Čína možnosť prekvapenia. Taiwan bude mať čas 30-60 dní na prípravu svojej obrany. Obranca má väčšie odhodlanie ako útočník. Je to vidieť všade vo svete a dokonca ani obranca s minimálnymi materiálnymi možnosťami nie je ľahkou korisťou pre armádu takého rangu ako je tá americká. Tento faktor sa nesmie podceniť, pretože je mimoriadne obtiažne prebrať verejnú mienku obyvateľov dobývaného územia na stranu útočníka. Ďalší fakt je psychologicko-ekonomický a to priamo na strane Číny. Mnohé rodiny v Číne sú totiž ekonomicky závislé na svojich členoch rodiny pracujúcich na Taiwane. Tí budú odrezaní od svojich živiteľov a to môže spôsobiť ďalšie problémy priamo v čínskej populácii.

Tiež sa hovorí a je to pravda, že najúspešnejšie akcie sú vtedy, keď ich nikto nečaká. Častý problém obranných jednotiek je to, že sa spoliehajú napríklad na rôzne faktory ako je noc, ráno, slnko, teplo, hmla, dážď a podobne. Obranca môže byť ovplyvnený touto “výhodou” a jeho ostražitosť bude nižšia.

Preto môže aj Čína prekvapiť so svojim riešením, v ktorom by dobre zvládli nepriaznivé poveternostné podmienky. Napríklad jeden z najlepších momentov je prepadnúť vojenský tábor medzi 3 a 4 hodinou rannou. Je to čas hlbokého spánku. Tí čo išli spať neskoro už spia, a tí ostatní sa ešte nezobudili. Zostáva stráž, ale tá nie je nikdy v dostatočnom počte nato, aby odrazila seriózny útok. Úlohou stráže je však hlavne to, aby dostatočne rýchlo upovedomili ostatných na základni. Jej defenzívne možnosti sú zvyčajne minimálne. O rôznych podobných udalostiach píšem v sérii poviedok “Legionárove zápisky” .

Čina aj Taiwan majú svoje možnosti. Ako celý konflikt dopadne môžu rozhodnúť práve čoraz viac nenávidené Spojené štáty americké, ktoré by sa mohli konečne prestať miešať do iných, než vlastných problémov vo vnútri svojej krajiny. Osobne by som rovnako odsúdil pokus o prepadnutie USA na ich zvrchovanom území ako aj ktorýkoľvek iný pokus cudzej veľmoci vmiešavať sa do záležitostí iných štátov. Rusko, Čína, Irán, Severná Kórea, Venezuela a podobne si bránia svoju suverenitu a nechcú demokratické hamburgre a už vonkoncom nie ak sú roznášané v Abramsoch či iných plechových, alebo neviditeľných strojoch. Za diskusným stolom sa dá skutočne urobiť veľa. A diskutovať majú len tí, ktorých sa to týka. Presadzovanie moci silou nevedie z dlhodobého hľadiska k ničomu dobrému. Lenže orol už zabudol vyjednávať. Naučil sa, že sila je jediný argument, ktorý doposiaľ fungoval. Ale tá doba už prešla. Medveď ani drak sa už pred orlom nesklonia tak, ako tomu bolo v minulosti.

armadnymagazin.sk

Adam Riečanský